Muži boli vždy tak trochu v úzadí väčších ženských úspechov najprv na prelome storočia, ale aj po príchode Kuzminovej, do Top 10 prenikala tiež Gereková a začínajú sestry Fialkové. Výnimkou bol Pavol Hurajt, ktorý ťažil hlavne zo streľby, ku ktorej sa, žiaľ, posledné štyri sezóny nikto nepriblížil a aj preto sa chlapom znova darilo menej.
 
Druhý rok ich viedol (v tomto "stinte", pretože trénoval naše tímy aj predtým) reprezentačný tréner Milan Gašperčík. Po prvej sezóne mal zmiešané pocity. Kazár sa trápil na strelnici, získal veľmi málo bodov (19), aspoň Hasilla pokračoval v náraste bežeckého výkonu a dostal sa aj k jednému výbornému umiestneniu na MS. Otčenáš bol ďaleko od spokojnosti, zhoršil sa najmä na trati. Pripravoval sa sám. Šíma sa mierne zlepšil, ale stále bol inde ako ostatní, a do SP sa pozrel už iba Kubaliak, ktorý tiež nemal dobrú sezónu. V štafetách sa naši do Top 10 nedostali. A hoci všetci štyria elitní muži zaznamenali sezónny výsledok na MS, v konečnom dôsledku tá sezóna nebola dobrá.
 
 
sumar18 muzi 560px
 
 
V tejto zime to vyzeralo veľmi podobne. Matej Kazár si nezlepšil štatistiky, ale dokázal sa opäť výborne pripraviť na olympiádu. Na svoj vek tam takmer dosiahol takmer to, na čo mal. Sezónu však nemôže považovať za úspešnú. Martin Otčenáš sa dostal k streleckým kariérnym maximám, dosiahol štyri pekné výsledky, ale stagnoval na trati a opäť sa pripravoval sám, resp. iba s manželkou. Pár pozitívnych elementov prvých dvoch menovaných znegoval Tomáš Hasilla, ktorému sezóna nevyšla. Prvý raz po štyroch sezónach nebodoval, trápil sa na strelnici a videli sme ho iba v jednej stíhačke. Ani on sa, podobne ako Otčenáš, viackrát nepohodol s trénerom. Michal Šíma sa konečne zrýchlil na trati, ale túto prácu hodil do koša krúžením v trestnom kole po streľbe v ľahu. Michala Kubaliaka celú zimu prenasledoval boľavý chrbát a ak to nevyrieši, nebude konkurencieschopný. Novú nádej predstavoval Šimon Bartko. Nedostal sa do stíhacích pretekov a zo všetkých Slovákov (vrátane žien) strieľal najhoršie, ale v rýchlosti na trati dobehol najrýchlejšieho Kazára a ako jediný z našich chlapov stratil v jednom zo šprintov menej ako minútu na najrýchlejšieho.
 
Biatlon podrobne sledujeme vyše pätnásť rokov, ale tretí rok sme boli blízko nášho centra v tomto športe a musíme povedať, že aspoň čo sa týka posledných sezón, z nášho mužského tímu bolo cítiť najväčší nepokoj, skepsu a až frustráciu práve v tejto zime. Bolo to pre nás bolestné sledovať, pretože vieme, čo všetko pre úspech robia, ako sa obetujú a ako fanúšikovia želáme všetkým len to najlepšie.
 
 
muzi 2016 ostersund 1
Šíma - Hasilla - Kazár - Bartko - Kubaliak - Otčenáš (© SZB)
 
 
"V lete nič nenaznačovalo, že to bude zlá sezóna. Verili sme v pravý opak, že vylepšíme tú minulú. Žiaľ, nestalo sa tak a ja som si toho vedomý. Sklamalo ma, že sme sa nedostali do Top 15 v národoch a nevyšli nám štafety. Jedine v Ruhpoldingu sme boli blízko k výbornému výsledku, ale inak sme mali problémy vôbec prísť do cieľa, krúžili sme. V individuálnej sfére to bolo tiež slabšie ako rok predtým. Najsilnejší kôň vlaňajšej sezóny vôbec nebodoval a tento výpadok nás stál tie národy. Nevyšli nám vrcholy, bola to zlá a nešťastná sezóna," zhodnotil zimu hlavný tréner reprezentačného tímu mužov Milan Gašperčík.
 
V rebríčku národov sme opäť zviedli celosezónny tuhý boj o Top 15. Rovnako ako vlani sme ho prehrali a obsadili šestnástu pozíciu. Najdôležitejšou konsekvenciou je fakt, že nebudeme môcť na MS v Östersunde postaviť štyroch pretekárov do šprintu a individuálu. Ak budú všetci pokračovať v kariére, bude to pre jedného z našich chlapov veľmi nepríjemný Čierny Peter. Rovnako nebudeme môcť, aspoň v úvode sezóny, nastreľovať na ležkových terčoch.
 
Pretekári sú postupne zoradení podľa veku...
 
 
strelba muzi final
 
 
beh muzi final
 
 
 
Matej Kazár bol mužom jednej chyby a vydareného vrcholu sezóny
 
Náš najstarší biatlonista je symbolom dobrého štandardu. Nepredvádza žiadne výbuchy, neokupuje miesta v poslednej tretine výsledkovej listiny a roky zvláda zvýšený tlak v štafetách. Mimo biatlonového štadióna si udržiava povesť pozitívneho človeka, dobráčiska. Posledné dve sezóny však spadol do akéhosi zovretia priemernosti. V bežeckej stope nemožno od neho čakať zázraky, hoci sa veľmi snaží a pocitovo sa nezhoršuje, štatistiky mu nedávajú za pravdu. Svet zrýchľuje, Bö s Fourcadom biatlon posúvajú vyššie a vyššie. Tento rok mu strata na desaťkilometrovej trati štvrtý rok po sebe narástla a zastavila sa na hodnote minúty a 27 sekúnd. Na jeho obranu ale pripomenieme veľmi nevydarené rýchlostné preteky v Anterselve, kde nakúpil 2:28 na trati a pokazil si štatistiky.
 
Pre čoskoro 35-ročného biatlonistu z Predajnej ale nie je problémom bežecký výkon. Ani ostatní jeho rovesníci sa s Böem nedokážu naháňať. Matej bol v celej sezóne mužom jednej chyby. V ľahu i stoji strieľal od decembra po marec na 80 %. Dve chyby mu v rýchlostných pretekoch nestačili na popredné výsledky a v stíhačkách mal tak zlú štartovú pozíciu. Keď ale vyšiel z priemeru, radoval sa z pekných výsledkov. 18. pozícia z vytrvalostných pretekov v Ruhpoldingu, kde minul iba štvrtý terč, je jeho ôsmym najlepším výsledkom v kariére, ktorá číta presne 170 individuálnych štartov v pretekoch SP, MS a OH. Ako viete, z radu vybočil jedinou šprintérskou chybou iba raz, a to pod piatimi kruhmi, kde predviedol aj najlepší bežecký výkon a touto kombináciou sa dostal k 22. priečke. V stíhačke sa už ale vrátil do starých koľají a o deväť miest klesol. Vyšla mu ešte aj dvadsiatka, kde skončil 34. Na masový štart mu chýbali dva body. Bol by to veľký highlight kariéry. Žiaľ, v celej sezóne nedokázal ani raz zastrieľať 0+0. Na druhej strane, bola to pre neho strelecky druhá najlepšia sezóna kariéry.
 
 
kazar 2017 oberhof na starte bi slavik
Matej Kazár v Östersunde (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
"V Soči som si uvedomil, že mám na to a je možné bojovať so svetom na najvyššom fóre. Tento olympijský cyklus som preto jednoznačne zasvätil príprave na Pjongčang a bol pre mňa zvláštny tým, že už som bol po tridsiatke a život sa netočil iba okolo biatlonu. Musel som zápasiť s pocitom, že manželka doma nemá oporu a syn rastie deväť mesiacov v roku bez otca. Bolo to pre nás ťažké, ale podarilo sa mi dohodnúť s kompetentnými na individuálnom pláne prípravy a túto zimu to už bolo trochu lepšie," začal náš rozhovor Matej. Ako vnímal túto sezónu? "Vzhľadom na to, že som to špičkoval na OH, mal by som byť spokojný. Od masového štartu ma delilo máličko. V šprinte som urobil iba jednu chybu a mal najlepší beh v sezóne. Bodoval som vo všetkých troch štartoch. Podarilo sa mi odovzdať druhému v štafete. Super. Ale predsa len, do dvadsiatky som sa nedostal a celkovo tá sezóna nebola ideálna. Málo som bodoval, lebo nevedel som sa vymaniť od slušnej streľby k výbornej. Čakal som od seba viac."
 
Ako vníma streľbu, ktorá by mala takého skúseného pretekára podporovať vo výsledkoch? "Je jasné, že to bolo v hlave. Pravdupovediac,  nerozumiem tomu. V šprintoch nie a nie 0+0, jednu chybu som vlastne urobil iba na OH. Inak dve-tri, to je hrozné. Potom sa to odrážalo v stíhačkách. Vytrvalostné mi aspoň celkom vyšli. Neviem. V štafetách viem zatlačiť aj riskovať a vychádza to, napríklad v stíhačkách som ale robil veľa chýb a nedokázal som sa posunúť. A práve v situáciách, keď som bol psychicky v pohode. Šiel som si užiť posledný štart v Ťumeni a bola to katastrofa. Na ME som bol vysoko, tlak až taký nebol a dal som tri mimo na jednej stojke. Neviem. Ale musím povedať jednu vec, že pred touto sezónou a aj počas nej som mal najlepšiu tréningovú streľbu v živote. Bežne deväť čistých položiek z desiatich. Tréning vždy vychádza lepšie ako preteky, ale rozhodne by som podľa toho mal mať vyššie percentá. Mrzí ma to."
 
 
kazar 2016 pokljuka bi slavik
Matej Kazár v Osrblí (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Dopĺňa ho tréner Gašperčík: "Som sklamaný, že Matej nebol presnejší. Nečkal som, že bude robiť toľko chýb. Nerobil ich toľko ako ostatní, alebo veľa na jednu položku, ale chýbali mu toľko umieľané nuly. Stále odišiel s nejakým trestným kolom. Bolo jedno, či je psychicky na tom dobre alebo zle, stále sa nevedel stopercentne trafiť. Popravde tomu nerozumiem, pretože si veľmi veril, no sezóna z jeho pohľadu nevyznela dobre. Áno, na OH sme sa pripravili naozaj dobre, ale aj tam mu maličkosti a milimetre chýbali."
 
Už tradične si zaslúži pochvalu za štafetové výkony. Odštartoval to skvelým úsekom miešanej štafety v Östersunde, kde až do cieľa bojoval o pódium. Štyri mužské štafety rozbiehal a kolegom odovzdával postupne šiesty, tretí, na OH druhý a napokon jedenásty. Dobíjal iba päťkrát v ôsmich položkách. O to viac nás môže mrzieť, že nedostal príležitosť vo Fialkovej zbabranej miešanej štafete v Pjongčangu. Aj preto je predĺženie jeho kariéry dôležité. "Maťo dlhodobo dokáže v štefete strieľať presne aj rýchlo, akoby mu vedomie náhradných nábojov rozväzovalo hlavu a strieľal vo väčšej pohode. V pretekoch bez možnosti opravy sa netriafal. Psychika," myslí si tréner.
 
 
kazar 2016 ostersund slavik bi
Matej Kazár v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Mateja čaká veľmi vážne rozhodnutie. Zatiaľ čo vlani sme zotrvanie pri biatlone vzhľadom na OH očakávali, teraz to už bude ťažšie. Otázne je, ako sa k tomu postaví jeho rodina aj Dukla, pretože v ďalšom olympijskom cykle bude najmenej perspektívnym pretekárom, ktorý sa na 99% v Pekingu 2022 neobjaví. Slovenský biatlon ho však potrebuje. Odchádzal by z pozície štatisticky najrýchlejšieho aj najpresnejšieho Slováka, a to znamená, že nášmu tímu jednoducho ešte má čo ponúknuť. Hurajt sa lúčil pomalší. Ak sa Matej rozhodne pokračovať, bude musieť popremýšľať, ako sa vrátiť na streleckých 84 % zo sezóny 15/16, kedy ho ešte trénoval Juraj Sanitra a dostal sa k 187 bodom. Ak by sa mu to podarilo, ešte by sa mohol dostať k výsledkom v najlepšej dvadsiatke. Ako vidí svoju budúcnosť? "Pozrite sa. Prítomných je tu veľmi veľa faktorov. Rodina, Dukla, zväz, s každým sa budem o tom v pokoji rozprávať. Všetko dôsledne zvážim, zhodnotím danú aktuálnu situáciu, ktorá bude v slovenskom mužskom biatlone panovať, a v máji padne definitívne stanovisko. Nebudem tajiť to, že v apríli absolvujem polovicu mesačného sústredenia v Sjusjoene."
 
 
body matej
 
 
rebricek sp matej
 
 
strelba kazar
 
 
 
Martin Otčenáš sa konečne našiel na strelnici, no v tíme sa necítil konfortne
 
Je už obohranou platňou, že Martinovi Otčenášovi sa roky nedarila streľba. Prvé štyri sezóny, v ktorých nastupoval v prvej lige, sa motal iba okolo 70 %. V sezóne 15/16 ale nastal zvrat a prišlo 73,8 %, vlani 76,4 % a tento rok už 79,6 %. Streľbu v ľahu dokonca dostal na perfektných 87 %. Z mužskej časti biatlonového spektra je to najpozitívnejšia štatistická správa sezóny. Žiaľ, nevyhol sa viacerým výbuchom na stojkách aj na dôležitých pretekoch. Zaujímavosťou je, že hoci Kuzminová, P. Fialková aj Kazár mali v konečnom rezumé mierne lepšiu streľbu, Martin ju najlepšie rozložil medzi preteky. Čo to znamená? V šprintoch bol raz čistý a až päťkrát urobil iba jednu chybu! K tomu sa iba priblížil Kubaliak s 1x 0+0 a 3x jednou chybou, ale ostatní sa mohli na to iba úctivo prizerať.
 
Najdôležitejšie je, čo z toho rezultovalo. Martin vyrovnal svoje kariérne maximum v pretekoch svetového pohára, keď v Anterselve skončil 21. Minul vtedy iba tretí terč. V Annecy zasa neskolil druhý a bol 29. Jedinú bilanciu 0+0 dosiahol na domácom IBU Cupe v Osrblí, kde skončil piaty. Paradoxne to ale neboli šprinty, ktoré výrazne zlepšil a priniesli mu až na jeden bodík všetky ostatné body v SP, ktoré by boli pre neho tie najpamätenejšie v tomto roku. Zaskvel sa piatym miestom na ME v Ridanne, keď vo vytrvalostných pretekoch neskolil iba trinásty a devätnásty terč. Vtedy dal do toho absolútne všetko. Siahal po medaile. Ostal bez nej, ale vybojoval si aspoň finančnú podporu do ďalších dvoch sezón. No a druhým veľkým momentom sezóny bola olympijská stíhačka, v ktorej sa z 52. pozície posunul na 27. pri tej už legendárnej bilancii 0+0+3+0, keď tretiu položku strieľal z prvého stavu, kde inak fúkalo. Bolo to niečo podobné ako vlani na MS v Hochfilzene. Tam skončil v šprinte 47. a v stíhačke sa posunul na 24. miesto. V Pjongčangu minul iba jediný terč v ľahu.
 
 
otcenas 2017 hochfilzen trat slavik
Martin Otčenáš v Anterselve (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Vrátime sa ešte nakrátko k rýchlostným pretekom v rámci najvyššej ligy. Tam vlani trafil iba 64 z 90 terčov. Tento rok to bolo 65 z 80, teda to je o desať percentuálnych bodov lepšia bilancia. Strašiakom u Martina ale ostali strelecké výbuchy s tromi a viac minelami. Nebolo ich už veľa, ale výrazne mu pokazili olympiádu. Bavíme sa o dvoch v individuálnych disciplínach. V šprinte strieľal 0+4 a v stíhačke už spomínaných 0+0+3+0. No a raz vybuchol aj v štafete, bolo to v Ruhpoldingu a nestalo sa mu prvý raz, že po ležke šiel trestné kolo a následne mal stojku čistú. Nebyť týchto zlyhaní, sezóna by dopadla lepšie. Ale aj tak v nej vyrovnal maximum v najvyššej lige, dosiahol najlepší výsledok na ME a takmer aj IBU Cupe, kde mu vrchol ostal ešte v roku 2009, ale v Bansku vtedy bola konkurencia ani nie polovičná. Bol to rok s najvyšším počtom núl, presne takto strieľal 22-krát, a preto ho považujeme za Martinov najlepší.
 
"Martin sa strelecky posunul a najmä v ľahu bol na tom veľmi dobre. Bolo to povzbudzujúce, pretože keď odídete z prvej streľby s nulou, šanca na úspech rastie a dodá vám to ďalšiu motiváciu. Škoda, že ešte mal problémy v stoji, párkrát sa odstrelil, práve v tých najdôležitejších pretekoch, ale bolo tam viacero svetlých momentov a myslím si, že so streľbou môže byť spokojný, je to na dobrej ceste. Pripravoval sa s manželkou a zdá sa, že mu to pomohlo. Už na nástreloch pôsobil lepšie ako vlani. Mal som z jeho streľby celkovo lepší pocit," povedal o Otčenášovi Gašperčík.
 
 
otcenas 2017 ruhpolding strelnica bi slavik
Martin Otčenáš v Anterselve (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Napriek tomu, že body aj štatistické ukazovatele vravia o Martinovej životnej sezóne, on sám to nepreceňuje: "Ja to tak celkom nevnímam, pretože som sa dosť trápil. Pomáhala mi manželka aj otec, no bolo to kadejaké. Nevyšiel mi vrchol sezóny. V šprinte na OH som sa odpálil. Stíhačka síce vyšla a posunul som sa na to 27. miesto, ale takéto umiestnenie nestačí na to, aby bol človek spokojný s vrcholom celého štvorročného cyklu. Vnímam, že som strieľal dosiaľ najlepšie a prišli aj výsledky, ale keď sa chce pretekár presadiť, musí niekoľkokrát zastrieľať 0+0. Mne sa to podarilo iba na IBU Cupe. To je jasný nedostatok tej sezóny,"  pripomenul Otčenáš. Martinovi záver OH a aj časť marca pokazili zdravotné problémy, inak by tá sezóna ešte mohla byť lepšia. "Lekárske zabezpečenie je veľkým slovenským nedostatkom. V Kórei mi bolo zle, prvé dni sme bývali vo veľmi prašnom prostredí, betón schol, pustila sa mi krv z nosa. Kvôli dopingovým pravidlám užívam lieky, ktoré síce pomáhajú, ale za cenu, že znižujú výkon, dostávam silné kŕče a tuhne mi organizmus. No a ten tlak telo tak preťažil, že vo vytrvalostných pretekoch vyplo. Musel som byť celý deň v nemocnici a nebolo mi všetko jedno. Tu je presne ten rozdiel medzi nami a vyspelými biatlonovými krajinami. Tí pretekári totiž dostanú terapeutickú výnimku a používajú oveľa lepšie lieky. Žiaľ, my sme tam, kde sme."
 
Ako finišman našich štafiet zažil trikrát veľké sklamanie, keď sa nedostal na svoj úsek. V Hochfilzene stiahli pred ním idúceho Šímu, v Pjongčangu Bartka a v toľko omieľanej olympijskej miešanej štafete sa už na trať nedostal ani Kazár, nieto ešte Otčenáš. Tréner ho pri poslednej štafete roka v Osle pre istotu prehodil na tretí úsek pred Bartka, no túto štafetu sme paradoxne dokončili. Martinovi chýbala vyslovene vydarená štafeta ako svojho času mix na ME v Ťumeni. V každej tohtosezónnej na svojom úseku stratil vyše minúty.
 
 
otcenas 2017 ruhpolding strelnica bi slavik
Martin Otčenáš v Östersunde (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Martin ešte na záver chcel poďakovať svoje manželke Nataši za strelecký progres: "Veľmi chcem poďakovať svojej žene, že sa tak obetovala a snažila sa byť so mnou všade, kde to bolo možné. Pri nej som cítil veľkú istotu a nemusel som riešiť rôzne logistické a iné záležitosti. Sústredil som sa iba na výkon a mohol uspieť napríklad na ME a aj inde. Naučila ma veľa vecí o streľbe. Pomaličky to ladíme a kým to človek vypiluje, prejde veľa času. Nikdy som nemal pri sebe človeka, ktorému by na mne tak záležalo a bol taký trpezlivý. Aby som otcovi nekrivdil, tak aj jemu, samozrejme, ale v iných veciach. Roky som sa skoro pri každom štarte odstrelil, nemal som tú istotu, neveril si. Nataša je aj dobrým psychológom a vie dobre sledovať človeka."
 
Otčenáš sa, podobne ako Kazár, nechcel verejne vyjadrovať k budúcnosti, lebo aj podľa neho to najprv patrí do interného kruhu a na príslušných miestach budú prebiehať rokovania a diskusie. Z nášho pohľadu je zrejmé, že hoci to ešte nedávno vyzeralo všelijako, Martin ukázal progres a chce pokračovať v kariére, ale iba za predpokladu iných personálnych podmienok v tíme.
 
 
body martin
 
 
rebricek sp martin
 
 
strelba martin
 
 
 
Po dobrom roku prišlo u Tomáša Hasillu veľké strelecké i bodové sklamanie
 
Šestnáste miesto na MS, kariérne maximum v podobe 49 bodov, strelecké status-quo, ale jasné bežecké zlepšenie. To boli základné črty sezóny 2016/17 v podaní Tomáša Hasillu. Ako každý športovec si po najúspešnejšej sezóne predstavoval ďalší kariérny rast a blížila sa olympiáda. V lete trénoval s chuťou a bol odhodlaný bojovať. Celú doterajšiu kariéru dobiehal starších chalanov Mateja s Martinom a zdalo sa, že bude mať na to, aby ich už predbehol. No ostalo iba pri víziách. Už v predsezónnom kempe v Idre sa strelecky trápil, no tak tomu bolo aj v novembri 2016 a potom prišiel prvý trimester s 86-timi percentami. Tento rok to však bolo hrozivých 58 % a katastrofálne výsledky.
 
Dokonca z pozície najlepšieho Slováka v predchádzajúcej sezóne po dvoch kolách SP padol do IBU Cupu. V Obertilliachu síce po jedinej chybe v šprinte vystrelil na 25. pozíciu a zdalo sa, že sa upokojí, ale ani ďalej mu to nešlo. Snažil sa s tým bojovať zmenami nastavenia pušky, no zlepšovalo sa to iba veľmi pomaly. Progres jednoznačne zaznamenal, v poslednom trimestri už neprišiel žiadny výbuch, no ani to nestačilo. Spomínaný šprint v Obertilliachu ešte v decembri bol jediný, v ktorom urobil iba jednu chybu. Napokon streleckú bilanciu vytlačil aspoň na rovných 74 %. Je to však výrazný medzisezónny pokles o šesť percentuálnych bodov.
 
 
hasilla 2016 nmnm start bi slavik
Tomáš Hasilla v Ruhpoldingu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
"Ťažké je na tejto sezóne hľadať pozitíva. Jednoznačne bola nevydarená. Od začiatku som zle strieľal, upadol som do veľkej neistoty a potom s tým logicky odišiel aj bežecký výkon, ktorý bol ešte v Östersunde dobrý. Aj potom som začal rýchlejšie, ale keď som musel krúžiť tri-štyri kolá, okamžite bolo po motivácii. Boli v sezóne možno zo dva dobré momenty, ale absolútne prevážili tie zlé a kvalita športovca sa musí posudzovať podľa celej sezóny. Som si vedomý toho, že som veľa neukázal. Všetko si musím dôkladne rozanalyzovať, budeme mať viacero sedení a verím, že pomenujeme chyby, problémy, nedostatky a budeme ich riešiť. U mňa to už horšie ako tento rok byť nemôže," konštatuje Tomáš.
 
Ako na strelecké problémy a prečo sa mu ich počas sezóny nepodarilo odstrániť? "To je tak, že keď odstrieľate tisíce nábojov v príprave, už nemôžete robiť zázraky počas sezóny. Je to to isté, akoby ste si počas cyklistických pretekov priamo počas jazdy začali opravovať koleso. Buď sa vám to zázrakom podarí čiastočne zlepšiť, alebo spadnete. Už som dosť riskoval prestavením zbrane a viacerými detailami, ale nedalo sa riešiť všetko, čo som chcel. Mám tréningový denník. Všetko si rozanalyzujeme. Chcel by som novú pažbu, pretože túto mám už prasknutú, a začať odznova. Problém mi robí streľba pri vysokých tepoch. Viac ako v minulosti. A kvôli tým chybám som tak stratil istotu, že veľmi dlho strieľam. Tam mi odišlo v každých pretekoch aj vyše desať-pätnásť sekúnd," pripomína Hasilla.
 
 
hasilla 2017 hochfilzen ludia bi slavik
Tomáš Hasilla v Oberhofe (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
"Nerozumiem tomu, pretože leto mal výborné, pracoval s veľkým elánom a nič nenasvedčovalo tomu, že bude takto kaziť streľbu. Získal medailu na letných MS, v vodnom mixe šiel perfektne... Netriafal sa, stupňovala sa nervozita aj tlak až sa pokazila celá sezóna. Bol to veľký prepad. Nebodoval. Zaúradovala psychika. Čím viac sa snažil a štarty pribúdali, tým viac to nešlo. Bola to pre neho veľká facka a som presvedčený, že už v nasledujúcej zime sa vráti minimálne tam, kde bol vlani, pretože má na to," dúfa tréner.
 
Zlá streľba sa podpisovala na jeho psychickom rozpoložení a logicky ruka v ruke s tým klesal aj bežecký výkon. Ten sa z kariérneho maxima 1:20 zhoršil na 1:38. Na body si mohol dovoliť iba jednu chybu a k nej sa nedostal. Zaujímavosťou je, že z našich chlapov predviedol najvyrovnanejšie bežecké výkony. Jeho desaťkilometrový najlepší a najhorší výkon na trati totiž delilo iba 28 sekúnd, za to ostatní sa pohybovali v obrovskom rozptyle - Šíma 64 sek., Kazár 74 sek., Otčenáš s Bartkom dokonca 98, resp. 99 sekúnd.
 
 
hasilla 2017 hochfilzen ludia bi slavik
Tomáš Hasilla ešte v sezóne 16/17 (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
To všetko sa podpísalo na tom, že prvý raz po štyroch sezónach nebodoval v najvyššej lige a akoby sa vrátil do obdobia 2012/13, kedy medzi najlepšími debutoval. Jeho sezónnym výsledkom bolo iba 45. miesto v Anterselve, ktoré mu ako jediné stačilo na postup do stíhačky. Tam klesol o štyri miesta. Mimo toho sa už nedostal do piatej desiatky a šiestej iba raz. Vôbec mu nevyšli ani vrcholy na ME a OH. Akoby práve tam pretrhol šnúru zlepšovania sa a na január nadviazal až v marci. Bola to obrovská škoda, nemá zmysel ani vypisovať výsledky v Ridanne a Pjongčangu. "Mňa to veľmi mrzí, lebo laik si podľa týchto mojich, alebo našich, výsledkoch povie, že chlapi celý rok nič nerobili. Človek drie, dáva do toho sto percent a potom to takto dopadne. Viete si predstaviť, aký zlý pocit to je," doplnil Tomáš.
 
Po legendárnom östersundskom mixe ho tréner Gašperčík tituloval za "malého Boha", keď bojoval s J.T. Böem a výrazne pomohol k nášmu štvrtému miestu. Bol to jeho azda najlepší výkon v kariére. V zostávajúcich mixoch už ale z obavy o strelecký výsledok neštartoval. Veď v Hochfilzene mal šialenú bilanciu 8+6, teda zo šestnástich výstrelov trafil iba dva terče. Strelecké zlepšovanie sa ale naplno prejavilo aj v štafetách. V Oberhofe už zabehol "iba" štyri kolá, v Ruhpoldingu žiadne, na OH ešte jedno a v Osle už iba dvakrát dobíjal. Ako jediný štartoval vo všetkých piatich mužských štafetách tejto sezóny.
 
 
body tomas
 
 
strelba tomas
 
 
 
Michal Šíma stagnuje, posunul sa bežecky, ale zhoršil strelecky
 
Po odchode Miroslava Matiaška do biatlonového dôchodku sa Michal Šíma stal pevnou súčasťou tímu jazdiaceho svetové poháre. Až takou pevnou, že vlani vynechal iba jedno kolo, aj to zámerne. Tento rok sa však objavil Šimon Bartko a o konkurenciu mal postarané. Vytlačil ho zo štyroch kôl SP a na OH štartoval iba vo vytrvalostných pretekoch. Michal sa ale naďalej trápi a v najvyššej lige bolo jeho najlepším výsledkom iba 68. miesto z rýchlostných pretekov v Annecy. Nezačalo sa to vôbec zle, v súboji o Östersund sa v úvodnom kole IBU Cupu v Sjusjoene dostal k 21. miestu po bilancii 1+0. V silnej konkurencii to bol výborný výsledok a dostal sa na úvodné dve kolá SP. Jeho loď veľmi skoro uvidela svetlo majáku, no ešte v decembri zhaslo a on stroskotal na plytčine.
 
Po veľmi nevýrazných výsledkoch z decembra väčšiu časť sezóny strávil v IBU pohári, kde nastúpil jedenásťkrát. Tam sa mu nedarilo bodovať. Okrem streľby mu nešiel ani beh, po celej vlaňajšej sezóne vo svetovom pohári akoby tu už nemal dostatočnú motiváciu. Pár bodov si ešte síce pripísal v Uvate a Chanty-Mansijsku, no tam bola konkurencia slabšia a nedostal sa do finále superšprintu, čo sa napríklad Kubaliakovi podarilo. Na ME začal nádejným 42. miestom vo vytrvalostných pretekoch po troch chybách, no v šprinte tri na Top 60 nestačili, a to bolo sklamanie.
 
 
sima 2017 korea bi slavik
Michal Šíma v Oberhofe (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
V behu na desať kilometrov sa dokázal zo straty 2:13 dostať na 1:54, čo predstavuje takmer celé jedno kolo a úroveň, kde sme pred pár rokmi videli aj Otčenáša s Hasillom. Ak sa chcel predtým dostať do stíhačky, potreboval vo väčšine prípadov čistú streľbu. Teraz by mu už zvyčajne stačila aj jedna minela. Tá ale celú sezónu neprišla. Zbytočne kazil streľbu v ľahu. Iba štyrikrát (z toho raz v SP) v celej sezóne vstal z podložky bez nutnosti absolvovať trestné kolo, a to je zlé. Jeho celosezónna strelecká bilancia pri streľbe v ľahu klesla na kariérne minimum 67 %. To je veľmi zlý ukazovateľ. Celkovo klesol o tri percentá. Ak by aspoň udržal už aj tak slabých 73,6 % z posledných dvoch sezón, dostal by sa k dvom-trom výsledkom.
 
Michalove hodnotenie sezóny: "Začiatok bol celkom dobrý, hlavne čo sa týka bežeckej stránky. Streľba mi vyšla na jedných pretekoch hneď v úvode v Sjusjeone, čo ma povzbudilo. Potom som sa ale dosť trápil na strelnici. Cez sviatky som trochu prechladol, a tak som sa na začiatku roka necítil dobre. Potom, necelé dva týždne pred ME, som mal v pretekoch pád, z ktorého som bol otrasený, zvracal som, bolo to veľmi nepríjemné. Trvalo mi týždeň, kým som sa cítil dobre na tréningoch, našťastie do ME som bol ok. Aj tam sa mi dobre jazdilo, ale zasa som neudržal streľbu. Potom nasledovala olympiáda, kde som dostal šancu vo vytrvalostných pretekoch a tie mi, bohužiaľ, vôbec nevyšli ani bežecky ani strelecky. Veľmi ma to mrzí. Nakoniec už boli len dva z Ibu Cupu v Rusku, kde už som bol unavený aj z toľkého cestovania a hlavne časových posunov. Drvivá väčšina súperov z Ruska v Kórei nebola. Ale podarilo sa mi tam nazbierať aspoň pár bodíkov. Celkovo ma najviac štve streľba. Po celú sezónu mi nevychádzala a bolo to trápenie. V behu som sa trošku posunul a priblížil sa k chalanom. To ma celkom teší," zhodnotil Šíma.
 
 
sima 18 hochfilzen trat slavik
Michal Šíma v Hochfilzene (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
"Žiaľ, ani Michalovi to v tejto zime vôbec nešlo. Zlepšil sa na trati, no stále to nie je dostačujúce na body a stíhačku, resp. na to druhé by bolo, ak by sa triafal. Ale odišiel na strelnici. Veľmi ma to zaskočilo a nerozumiem tomu. Vedel slušne strieľať a rástol, analýza ukázala, že je dobrým strelcom, no zároveň má najhoršiu zbraň. Dostal novú, ale vôbec mu to s ňou nešlo. Neviem či ho brzdila psychika, že ho z tímu vytláčal Šimon, ale veď práve preto mal mať motiváciu bojovať a dostať sa na OH. No kazil ležky a potom to bolo celé zle," zhodnotil tréner.
 
Náš tím s ním, samozrejme, počíta. Aj on by mal po pár tréningoch v Osrblí či obľúbenom skialpingu absolvovať aprílové sústredenie v Sjusjoene.
 
 
strelba michal
 
 
 
Pre Michala Kubaliaka to bol ďalší zlý a bolestivý rok, možno už aj posledný
 
24-ročný Michal Kubaliak zažíva veľmi zlé biatlonové obdobie. Celú sezónu ho prenasledovali bolesti v krížoch a takmer všetky posledné kola boli preňho mimoriadne frustrujúce. Nemohol poriadne lyžovať a na trati "nakupoval" veľmi drahé nákupy. Na trati nedokázal konkurovať svetu. Aj napriek týmto fyzickým nedostatkom sa dostal dvakrát do svetového pohára a odkrútil si dva šprinty v Oberhofe a Anterselve. Bežecky tam však dostal takú latu, že sme ho nezakreslili ani do bežeckého grafu mužskej reprezentácie, pretože nám úplne vypadol zo stanovenej vertikálnej osi. Veď v Oberhofe dostal štyri a pol minúty na desiatich kilometroch. Bolo to mimoriadne smutné. O dva týždne ale v Anterselve ale siahal na stíhacie preteky. Odpálil sa posledným výstrelom.
 
Šestnásť z osemnástich štartov absolvoval v IBU pohári. To bola jeho liga, kde sa pokúšal presadiť. Majstrovstvá Európy v Ridanne mu absolútne nevyšli. Obsadil iba 63. a 110. miesto, vôbec mu nevyšla streľba, hoci tá bola jeho silnou stránkou. Aj napriek slabým výkonom na trati sa dostal k pár výsledkom v druhej lige. Vo vytrvalostných pretekoch Arberu prvý raz od decembra 2014 bodoval, keď zaznamenal 36. miesto. Vďaka dobrej streľbe sa kvalifikoval aj do finále superšprintu v Chanty-Mansijsku, kde skončil 28., čo je jeho kariérnym výsledkom. Tešiť ho mohlo aspoň to, že bol silný na strelnici. Šprint v Arberi odstrieľal za 0+0 a vyzeralo to na bodovaný výsledok, ale v poslednom kole spadol a odniesol si 44. miesto. Akási symbolika celej sezóny... Okrem toho ešte Michal v ďalších troch šprintoch urobil iba jednu chybu. Za normálnych okolností by mal šancu uspieť. Žiaľ, nestalo sa. Ako ste čítali vyššie, streľba mu nevyšla práve na ME a ako jediný člen nášho A-tímu do Pjongčangu necestoval. Namiesto toho odcestoval na zaujímavú akciu zimného triatlonu do Kanady.
 
 
kubaliak 2016 beitostolen 2 jl
Michal Kubaliak na ME v Ridnaune (© Biatlon-Info.sk)
 
 
Za zmienku stojí aj Kubaliakova strelecká suverenita. Často strieľal položky za 25 sekúnd a v oboch štartoch najvyššej ligy dokonca hviezdil štatistike shooting time. V Anterselve odstrieľal obe položky spolu za 52 sekúnd v siedmom najrýchlejšom čase a v Oberhofe to dokonca zvládol za 46 sekúnd ako piaty najrýchlejší. Nemal čo stratiť, vedel, že ak sa chce presadiť, musí byť rýchly. Tento výkon bol zároveň slovenským maximom sezóny. Najbližšie k tomu bol Kazár v Östersunde, kedy mu to trvalo 48 sekúnd.
 
"U Michala to bolo veľmi zlé, aj za našimi slabšími chalanmi zaostával o vyše minútu a s tým sa nedali robiť akékoľvek výsledky. Je to veľmi zlý pocit, ak nastupujete do pretekov s tým, že si nemôžete dovoliť žiadnu chybu. Je to frustrujúce. Musí sa dať zdravotne doporiadku, lebo toto nie je cesta, no treba povedať, že aj pred sezónou bol vždy tým šiestym a najmenej odtrénoval," povedal tréner.
 
"Je pravdou, že streľba nebola zlá, ale biatlon je spojenie dvoch disciplín. Keďže v tej bežeckej som na tom hlavne kvôli krížom nebol dobre, výsledky, aké som očakával, sa nedostavili a bola to zlá sezóna. Nemohol som ukázať, na čo som mal. Zbytočne by sme filozofovali nad streľbou, keď som sa nedostal k lepším výsledkom, o ktoré ide." Povráva sa, že Michal uvažuje nad koncom kariéry. Ťažko povedať, či ho náš zväz bude ďalej podporovať. Na jednej strane potrebujeme každú dušu, na druhej by možno ostali nejaké financie napríklad na Mateja Balogu. Samotný Kubaliak na našu otázku reagoval slovom "uvidíme". Päť reprezentantov by už bolo veľmi rizikových, vidíme to u žien. Aj to ak rátame, že Matej s Martinom budú pokračovať. "Vieme, že nemáme mužov a ak sa rozhodne pokračovať, s najväčšou pravdepodobnosťou ho zväz podporí. Musí byť ale zdravotne v poriadku," dodal Gašperčík.
 
 
 
Šimon Bartko reprezentoval bežeckú nádej, no stále má problémy na strelnici
 
21-ročný východniar sa celú mládežnícku kariéru akosi vymykal zo slovenských podmienok. Bol trochu ako samouk, ktorý nevzišiel z horehronského prostredia a zaujal rýchlosťou na trati. Preto sa od neho čakalo, že by mohol v debutovej sezóne behávať rýchlejšie ako jeho kolegovia v začiatkoch. Stalo sa tak. Iba jeden slovenský biatlonista v našej histórii mal vo svojej prvej sezóne nižšiu priemernú stratu na najrýchlejšieho pretekára. Bola to Nasťa Kuzminová. Manko 1:27, ktoré mu naša kalkulačka prisúdila, je na úrovni Kazára nad Otčenášom i Hasillom. V pamäti nám ostane 29. bežák z olympijského šprintu, kde od Fourcada dostal iba 55,9-sekundy. Bol to jediný mužský výkon sezóny pod minútu. Zo všetkých 34 šprintérskych výkonov našich mužov k tomu bola najbližšia strata u Otčenáša, a to 1:08. "Áno, to bol asi najpozitívnejší moment sezóny. Som veľmi rád, že mi to tak sadlo na vrchole sezóny. Viete si domyslieť, že ma to veľmi motivovalo. Definitívne som si povedal, že nie je nemožné bojovať s tými chlapmi vpredu."
 
Chválu však netreba preháňať, pretože Šimon sa nedostal k jedinému výraznejšiemu výsledku. Sezónu dobre odštartoval na IBU Cupe v Lenzerheide, kde zaznamenal sedemnáste miesto. Ibaže niečo podobné už dosiahol rok predtým, čiže sa to nedá považovať za niečo extra. Pointou úspechu bola jediná chyba na strelnici. Potom to už ani raz nezopakoval a prišli miesta v siedmej desiatke ako 63. či 64. ako jeho maximá v najvyššej lige. Platilo naňho to staré známe, že neskombinoval rýchly beh so streľbou. V šprintoch ale nechýbalo veľa, trikrát urobil iba dve chyby, čo bolo normálne aj pre Kazára a lepšie ako u Hasillu. Prišiel však spomínaný olympijský šprint, v ktorom mu veľmi silno fúkalo a päť chýb ho poslalo kade-ľahšie. Štvorpoložkové preteky mu stále nejdú vôbec. V nich je prakticky bež šance na výsledok.
 
 
bartko 2017 strelnica osrblie
Šimon Bartko v Ridanne (© Lukáš Timko, Biatlon-Info.sk)
 
 
"Sezóna bola taká zvláštna. Zažil som už aj horšie, ale pretekár chce, samozrejme, myslieť na to, aby sa mu podarilo splniť čo najviac predsavzatí. Mne sa niektoré ciele podarili, ale viaceré nie. Začal som celkom dobre na IBU Cupe, bol som aj na olympiáde, ale popravde som čakal lepšiu streľbu. Nie nejaké zázraky, ale aspoň raz, že sa mi podarí v SP zastrieľať iba s jednou chybou a že zvládnem už aj niektorý zo šttvorpoložkových štartov. Z tohto pohľadu som sklamaný," vraví rodák z Prešova. Životnú formu na trati mal počas vrcholov - ME aj OH - no tam to pochoval na strelnici. Najmä v Ridanne to vyzeralo nádejne, veď v šprinte mal štrnásty bežecký čas a na stojku sa postavil po nule na ležke. Prakticky útočil na malé pódium. No minul trikrát a 450 metrov v trestnom kole ho odsunulo do piatej desiatky. Aspoň v stíhačke sa posunul na dva body, ale aj vďaka veľkému množstvu súperov, ktorí nenastúpili na štart.
 
"Šimon ma bežecky prekvapil. Bol úplne vyrovnaným partnerom pre všetkých starších chlapov a dokonca na OH bol najrýchlejší. Je to veľmi pozitívny element a teším sa z toho, na tom sa dá stavať. Konečne je to mladý chalan, ktorý vie byť rýchly, a ako vravíte, nikto z týchto našich mužov v prvej sezóne takto nebežal. Ale veľmi pomaly sa zlepšuje v streľbe. Vieme, ako strieľal v minulosti, no v tejto krutej najvyššej lige by sa potreboval rýchlejšie zlepšiť. Viackrát strieľal "iba" za dve chyby, ale to je stále veľa. A mal tam všelijaké výbuchy, najmä v štafetách," pripomenul tréner.
 
 
bartko 2017 strelnica osrblie
Šimon Bartko v Ruhpoldingu (© Petr Slavík, Český biatlon, pre Biatlon-Info.sk)
 
 
Práve štafety, kde sa Šimon veľmi trápil, boli osobitnou kapitolou. Na najvyššom fóre nastúpil až v piatich a odbehnúť musel jedenásť trestných kôl. Na tento fakt je slovo katastrofa slabé. Nezvládol najmä komplikované podmienky v Oberhofe a Pjongčangu, dvakrát práve jeho z trate stiahli a už nemohli na trať vyraziť Kubaliak, resp. Otčenáš. Iba raz sme po jeho úseku neklesli a najsmolnejšou bola určite miešaná štafeta v Kontiolahti, ktorú preberal po sestrách Fialkových na vedúcej priečke, no klesol až na desiatu po dvoch trestných kolách. "Áno, moje štafetové výkony ma mrzia zo všetkého najviac. Iba v Ruhpoldingu a Osle som nebežal trestné kolá, a to je veľmi málo. Vôbec by som nemal odbočovať do trestného okruhu. Bolo to určite zvýšeným tlakom, cítim veľkú zodpovednosť za celý tím. Taktiež som viackrát vybiehal na veľmi vysokej pozícii a chcel som sa udržať súperov. Tí ma ale vyšťavili a potom som to na strelnici neudržal. Musím sa s tým vysporiadať a naučiť sa to jazdiť. V hlave sa nastaviť tak akoby to bol šprint, kde akoby o všetkom rozhodujem ja. Nesmiem sa nechať ovplyvniť ani čokoľvek riešiť. Chce to čistú myseľ," ukončil hodnotenie sezóny Bartko a doplnil ho tréner: "Štafety príliš prežíval. Pripúšťal na seba tlak a robil veľa chýb. Najmä na OH a v Kontiolahti to bolo vyslovene bolestné. Snažíme sa ho ukľudniť, ale viditeľne to ešte nestačí. Každý lepší tím pracuje s psychológmi, my nie..."
 
Pre zaujímavosť dodáme jednu kuriozitu. Šimon Bartko je jediným Slovákom, ktorý za posledných desať rokov nastúpil na viac kôl SP+OH, než zaznamenal individuálnych štartov. Všade totiž individuálne štartoval iba raz a keďže bol v Osle chorý, naskočil iba do štafety. Zapísal si teda päť štartov v šiestich strediskách. Už aj tá celková bilancia je raritná, desať štartov, z toho päť štafiet. Aktuálne je v plnej študijnej permanencii, kvôli ktorej nebude môcť cestovať do Sjusjoenu. Ak sa mu podarí vyriešiť všetky povinnosti, možno odcestuje za vylyžovaním sa do Nórska až v závere nášho kempu.
 
 
 
Nádejou na zvýšenie konkurencie v tíme by mohol byť Matej Baloga
 
Spolu s mužským tímom cestoval až na päť podujatí IBU Cupu aj Matej Baloga. Junior výsledkovo začal v Sjusjoene na hranici prvej stovky a nebolo to dobré. V Lenzerheide a Obertilliachu sa iba posunul k miestam v deviatej desiatke. Postupne sa ale zlepšoval na trati a začal aj trochu lepšie strieľať. V Osrblí následne zaznamenal dve šesťdesiate miesta a už to vyzeralo trošku lepšie. Jeho maximom bola 49. pozícia z posledného štartu v tejto lige v Arberi. Urobil iba jednu chybu a bojoval o body, no v poslednom kole spadol a napokon mu to nevyšlo. Bol to ale prísľub do budúcnosti. Bežal už lepšie ako Kubaliak a veľa nezaostával za Šímom. Nevyšli mu ale mládežnícke vrcholy. Na ME aj MS robil veľa chýb a celú sezónu sa nedostal z problémov pri streľbe v stoji, kde dokázal urobiť aj štyri chyby. Lepšiu formu mal na európskom šampionáte v Pokljuke, no nanešťastie tam ochorel a šprint musel vzdať. Bol ako na sínusoide. Začal zle, v januári sa stal ostrovom nádeje nášho mužského biatlonu, aby na konci sezóny opäť upadol do skepsy.
 
"Vieme, že Matej bol na trati bežne rýchlejší ako Kubaliak a v niektorých lepších momentoch mu veľa nechýbalo ani na Šímu. Ja som jednoznačne za to a ak budem mať možnosť, budem to kompetentným komunikovať, aby sme ho zaradili do prvého tímu a mohol ísť na sústredenia. Rodičia sa už toho veľa naplatili a vieme, ako sme na tom s počtami. Áno, výsledky nemal, ale nemôžeme sa v aktuálnej situácii na to hrať. Poznám ho, že je to veľmi svedomitý a usilovný chalan, ktorého treba podporiť. Ak ale odíde študovať do Bratislavy či do Brna, je po ňom," myslí si Gašperčík. Zatiaľ nie je jasné, či bude s medzinárodným biatlonom pokračovať. Mateja sme následne oslovili a povedal nám, že zatiaľ ešte nevie, čo s ním bude ďalej v biatlone. Vyriešil ale otázku štúdia, mal by študovať v rodnom Prešove.
 
 
Ako ste už čítali vyššie, väčšina mužského tímu by mala v apríli cestovať do Sjusjoenu na posezónne sústredenie na snehu, čo bude u mužov novinka a veľký posun vpred. Chlapi tam budú spolu s Kuzminovou a Poliakovou. Financovať to bude Dukla. Mohol by to byť dobrý odrazový mostík do budúcnosti. Ešte predtým sa trojica Kazár, Otčenáš, Hasilla zúčastní Armádnych MS v Hochfilzene. Tréner vidí budúcnosť nasledovne: "Je to obohraná platňa, že pokiaľ naši nebudú strieľať nuly, nebudú mať výsledky. Nikto z nich nemá taký bežecký motor ako Fourcade a ani nemáme financie na perfektné zabezpečenie. Ale streľba sa dá naučiť. Paľo Hurajt vo väčšine svojej kariéry nebežal lepšie ako títo chalani, ale nuloval. Streleckých trénerov ale nemáme. Doktora, ktorý by s nami celú sezónu cestoval, nemáme, fyzioterpautov len tak-tak. Situácia je taká, aká je. Treba pracovať s mentálnymi koučmi, aby pretekárom sňali časť z tlaku, ktorý si vytvárajú. Ja chcem určite poďakovať Dukle i zväzu za podporu a verím, že robia maximum, ale žijeme na Slovensku a stále musíme svet iba dobiehať." A ako vidí Milan Gašperčík svoje ďalšie pôsobenie na zväze? "Ja si uvedomujem, že sezóna bola zlá a ja pred zodpovednosťou neutekám. Tiež to nie je nič, čo by sme ešte nezažili. Na jar budú voľby prezidenta, následne budú kompetentné orgány rozhodovať o trénerských otázkach. Uvidíme. Ja sa teraz nepozerám príliš dopredu."
 
 
 
fotogaleria ikonkaFotogaléria výsledkov Slovákov v SP, na ME a MS (chronologicky)
 
 
Všetkým reprezentantom želáme v najbližších dňoch pokoj na utriedenie myšlienok, následne správne rozhodnutia, pekné leto a vydarenú prípravu na dôležitú, a v niektorých prípadoch aj poslednú, sezónu.